Počas dňa nám bolo celkom na ponáhlo, chceli sme stihnúť toto a tamto, riešili sme organizačné veci spojené s blížiacimi sa Vianocami, boli sme na zapaľovaní adventnej sviece pred základnou školou. Naháňali sme deti, aby sme to všetko stihli... Naša predstava nedele bola pekná. Netúžili sme ísť na nákupy do obchodov alebo absolvovať nejaké atrakcie.
Ibaže sme sa ponáhľali!
A keď sme celá rodina zatúžili večer zasvietiť toto malé svetielko, zrazu s ním prišla krásna nevynútená chvíľa. Uvedomila som si že akokoľvek sme dnes chceli kráčať správnym smerom, ponáhľali sme sa tam...ale nič z toho by nám neutieklo.
Túžba po radosti je niekedy až nedočkavo veľká, až tak že si nestihneme všimnúť akí sme práve šťastní.
A tak si dievčatá večer do sýta užili teplý kúpeľ, tato si rozšíril obzory z histórie...a keď už sa pobrali oddychovať do postele, ja som tu zostala sedieť, pozerám do horiacej sviečky... a ďakujem.
Ďakujem za to, že mám rodinu.
Ďakujem za to, že máme detičky.
Ďakujem za skúšky a príležitosti.
Ďakujem za to, že hľadám v živote radosť...a v neposlednom rade ďakujem za to že viem, že túto radosť prežívam.
Ďakujem malému plamienku sviečky, že mi toto všetko pripomína.
A s radosťou chytám do rúk aj háčik. Možno nie každý pochopí, čo to pre mňa znamená, ale v čom nachádzam naozajstnú potechu, za tým sa snažím ísť. Dostala som podnet uháčkovať zimný set a veľmi sa z toho teším...asi až tak že nemôžem spať. Ale aby nevyšli na zmar moje hĺbavé myšlienky, tak pekne v kľude - pár riadkov teplej "ihličnato-zelenej" čiapky a ide sa do postele.
Veru aj to sa musím naučiť, aby moja "hobbypráca" dávala ten správny zmysel. Neísť nikam bezhlavo a užívať si celý proces výroby - veď kto už by chcel nosiť uponáhľanú čiapku :)
Tak sa ešte chvíľu pomotám a idem s vďačnosťou spinkať.
Pokojné adventné chvíle plné radosti z toho čo máme a z toho čo nám je umožnené robiť...
PeTvoRka
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára